Vyspovedali sme Michala Kováča - najlepšieho hráča 3x3 basketbalovej ligy v Trenčíne.
O tom ako sa dostal k 3x3 basketbalu, ako našiel 3x3 akadémiu a o jeho cieľoch, úspechoch ale aj podpore jeho rodiny a spoluhráčov. Michal síce býva v Bratislave, ale rodinu má aj v Trenčíne. Prečítajte si rozhovor s našim iba 18-ročným hráčom klubu 3x3 basketball Trenčín.
1.Ako si sa dostal k 3x3 basketbalu?
Je to zaujímavé, ale od malička som hrával futbal. Na základnej škole som reprezentoval vo všetkých športoch, včetne basketbalu. V Bratislave som začal hrávať basketbal 5v5, ale cítil som, že to nie je pre mňa. Raz ma mojej sestry bývalý priateľ zobral na streetball do Komárna a už po prvých zápasoch som vedel, že sa mi tá hra páči. Vyhľadal som si, kde sa tomuto športu venujú a našiel som Akadémiu v Trenčíne. Napísal som tam, pán tréner Vavro mi odpísal, že som na tréningu vítaný. Tak som sadol na vlak z Bratislavy do Trenčína. Prvý tréning som mal s pánom trénerom Rasťom Mrázikom. Pri konci tréningu sa prišiel pozrieť aj pán tréner Vavro. Večer mi napísal, že som sa mu zapáčil a že mám prísť na další tréning. Po prvom tréningu som vedel, že ten šport milujem a nikdy by som ho nevymenil. Nikdy nebudem ľutovať ten čas čo precestujem vlakom, lebo 3x3 basketbal mi za to stojí.
2. Čo ti dal 3x3 basketbal?
Nakoľko 3x3 basketbal hrám len trištvrte roka, spoznanie nových kamarátov (spoluhráčov) a výborných trénerov, ktorí sa nám venujú. Dal mi novú rodinu.
3. Kto ťa najviac podporuje v športe?
Najviac ma v športe podporuje moja mamina, ktorá ma k basketbalu priviedla, ktorá aj keď je zničená po robote si nájde čas a ide si so mnou hádzať a pomáhať mi sa zlepšovať. Hneď za ňou je to moja sestra, ktorá mi pomáha vozením ma všade kde potrebujem. Nemôžem zabudnúť na mojich dvoch trénerov (Rasťo Mrázik, Tomáš Vavro), ktorí sa mi snažia vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby som stíhal popri škole trénovať. Na záver moju priateľku, ktorá chápe, rešpektuje a podporuje ma v tom, že cez týždeň chodím do Trenčína na tréningy a cez víkend na turnaje.
4. Aké máš plány do budúcna s 3x3 basketbalom?
Určite vyhrať budúci rok Majstrovstvá Slovenska s mojim klubom 3x3 Trenčín a možno sa aj prebojovať do reprezentácie Slovenska. Ak sa dostanem do reprezentácie, tak dostať sa na olympiádu a ukázať celému svetu Slovensko v tom najlepšom svetle.
5. Čo ťa motivuje pracovať na sebe?
Motivuje ma pracovať na sebe to, že vidim posun či mňa alebo môjho družstva, s ktorým sme vyhrali nedávno 3x3 turnaj v Nemecku. Bolo tam vidieť ako tvrdo makáme na sebe a zároveň vidieť tú lásku k tomuto športu. Maličké chybičky tam boli, ale som hrdý na svoj tím. Bolo neuveriteľne ako sme ťahali za jeden povraz, bránili sme spolu, útočili sme spolu a to sa odzrkadlilo na našom výkone. Musím v tomto poďakovať za výkony Michalovi Guzovi, Filipovi Mrázikovi, Matúšovi Šintálovi a obom našim trénerom, ktorí nás podporovali a dávali nám svoje skúsenosti. Zároveň musíme ešte veľa pracovať, ale sme na tej najlepšej ceste.
6. Čo sa ti najviac páči na 3x3 basketbale?
Je to rýchla a agresivna hra, kde aj posledná sekunda môže "otočiť" zápas. Rozhoduje tu každá stotina sekundy a to je to, čo je na tomto športe výnimočné.
7. Aký je podľa teba kľúč k úspechu na ihrisku?
Za mňa je určite základ mať čistú hlavu, sústrediť sa len na výkon. Počúvať trénerov, ktorí nám chcú čo najlepšie poradiť, aby sme podávali výkony hodné výhry zapásu/turnaja. Ak chce každý jeden z nás niečo dokázať v športe, musí pre to robit všetko. Okrem tréningov sa musí chciet zlepšovať aj sám. Ja každú jednu voľnú chvíľku čo mám využijem tak, že sa zoberiem a idem si hádzať na ihrisko. Veľmi často sa mi stáva, že som tam sám(čo mi nevadí), pridem na ihrisko a neni tam ani nohy. Je smutné vidieť deti sedieť za počítačom a nič pre seba nerobiť. Preto odporúčam vyskúšať 3x3 basketbal, lebo za mňa- za vyskúšanie nič nedáš a bude aj pre teba lepšie tráviť čas vonku na ihrisku ako za počítačom.
článok pripravil Matúš Šintál